Maamaa maamaa karayalle

മാമാ മാമാ കരയല്ലേ
Year
Language

മാമാ മാമാ കരയല്ലേ
മിഴിനീരിനിയും ചൊരിയല്ലേ
എല്ലാമൊന്നു മറന്നാട്ടേ
ഉണ്ണാനുറങ്ങാൻ വന്നാട്ടേ
കുഞ്ഞേ കുഞ്ഞേ നീയെന്റെ
നെഞ്ചിൽ കൂടൊന്നു വെച്ചല്ലോ
നിന്നെ പിരിയും വേദനയിൽ ഉള്ളു നുറുങ്ങുകയാണല്ലോ
നാളെ വെളുക്കും നേരത്ത് ഭൂമി ചുവക്കും നേരത്ത്
ചുവന്ന മലരീ തോട്ടത്തിൽ വിരിയാനൊരു വഴി കണ്ടെത്താം
ഒരൊറ്റ വഴിയും ഇല്ലല്ലോ ചുവന്നപൂവു വിടർത്തീടാൻ
എൻ തല പോവതു കാണേണ്ട
പറന്നു പോവുക മകളേ നീ

നോവും മനസ്സുമായ് കിളിയലഞ്ഞു
മേനിയിൽ ഒരു മുള്ളു കൊണ്ടൂ
മുറിവിലെ ചോര ചുവപ്പു കണ്ടൂ (2)
അവളുടെ ചിന്ത തെളിഞ്ഞു
പ്രിയമുള്ള മാമനെ രക്ഷിക്കാനൊരു
വഴി കണ്ടു മെല്ലെയണഞ്ഞു

വിടരൂ മലരേ വിടരൂ
തുടുക്കൂ ഇനി നീ തുടുക്കൂ
എന്റെ രക്തം കുടിച്ചു നീയൊരു ചുവന്ന പൂവാകൂ
ചുവന്ന പൂവാകൂ

കുഞ്ഞേ നീ എന്തിനാണീ വിധം എന്നെ രക്ഷിക്കാൻ തുനിഞ്ഞൂ
മാമന്റെ സ്നേഹത്തിനെന്റെ ജീവൻ ഏകിയാലും മതിയാവുകില്ലാ

തൊട്ടു പോകരുത്....

ചോരയിൽ നിന്നും വിരിഞ്ഞൊരു മലരിൽ
ചേർന്നു മിടിക്കുവതെൻ ഹൃദയം
മകളേ നിൻ രക്തം നിറയുന്നെന്റെ ഉയിരിൽ
നിറയുന്നെന്റെ ഉയിരിൽ

māmā māmā karayalle
miḻinīriniyuṁ sŏriyalle
ĕllāmŏnnu maṟannāṭṭe
uṇṇānuṟaṅṅān vannāṭṭe
kuññe kuññe nīyĕnṟĕ
nĕñjil kūḍŏnnu vĕccallo
ninnĕ piriyuṁ vedanayil uḽḽu nuṟuṅṅugayāṇallo
nāḽĕ vĕḽukkuṁ neratt bhūmi suvakkuṁ neratt
suvanna malarī toṭṭattil viriyānŏru vaḻi kaṇḍĕttāṁ
ŏrŏṭra vaḻiyuṁ illallo suvannabūvu viḍarttīḍān
ĕn dala povadu kāṇeṇḍa
paṟannu povuga magaḽe nī

novuṁ manassumāy kiḽiyalaññu
meniyil ŏru muḽḽu kŏṇḍū
muṟivilĕ sora suvappu kaṇḍū (2)
avaḽuḍĕ sinda tĕḽiññu
priyamuḽḽa māmanĕ rakṣikkānŏru
vaḻi kaṇḍu mĕllĕyaṇaññu

viḍarū malare viḍarū
tuḍukkū ini nī tuḍukkū
ĕnṟĕ raktaṁ kuḍiccu nīyŏru suvanna pūvāgū
suvanna pūvāgū

kuññe nī ĕndināṇī vidhaṁ ĕnnĕ rakṣikkān duniññū
māmanṟĕ snehattinĕnṟĕ jīvan egiyāluṁ madiyāvugillā

tŏṭṭu pogarut....

sorayil ninnuṁ viriññŏru malaril
sernnu miḍikkuvadĕn hṛdayaṁ
magaḽe nin raktaṁ niṟayunnĕnṟĕ uyiril
niṟayunnĕnṟĕ uyiril